aktualizováno: 13.02.2017 11:53:44
Všetko o čistokrvných králikoch a iné inform
smahu počasie
Dedičné vady králikov a rôzne | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dedičné chyby králikov.
Julian Sika, posudzovateľ králikov
Všetky choroby krvi spočívajú v patologickom výskyte rôznych typov krvných buniek. pri podozrení na takúto chorobu sa musí chovateľ obrátiť na veterinárneho lekára. Dedičnú chorobu krvi nie je možné spravidla určiť bez laboratorneho rozboru. Za zmienku stojí tzv. »Pelgerova anomália«. Túto chorobu prvý popísal holandský lekár Pelger , v roku 1928 u človeka. Švajčiar Undritz zistil rovnakú chorobu v roku 1940 u králika. Je spôsobená prítomnosťou homozygotnej zostavy neúplne dominantných alel „Pg - Pg“ . Králiky s heterozygotnou zostavou alel „Pg - pg“ sú nerozlišiteľné od zvierat nepostihnutých. Zárodky s homozygotnou zostavou alel „Pg - Pg“ odumierajú spravidla zpravidla ešte pred pôrodom, len výnimočne sa postihnuté mláďatá rodia živé, ale takmer vždy skoro po pôrode uhynú. Nachtsheim síce ojedinele „vypiplal“ postihnuté mláďatá do vyššieho veku, ale všetky zostali po celú dobu vyslovenými nedonoscami.
Medzi vrodené vady pohlavných orgánov patrí pomerne častý rozštep penisu, s ktorým sa posudzovatelia z dedičných chýb najčastejšie počas posudzovania stretávajú. Náš vzorník určuje, ako v danom prípade postupovať. Chyba sa nazýva »hyspospadia« a je spôsobená homozygotnou zostavou alel „hy-hy“ . Tieto alely sú ovplyvňované modifikačnými, takže rozštep máva rôznu dĺžku. V každom prípade len doporučiť chovateľom, aby postihnuté králiky samce pokiaľ možno vyradiť z chovu, pretože ide o vadu dedičnú.
Z vrodených chýb v utváraní kostry si popíšeme len tzv. »brachydaktýliu« čo je skrátenie kostných článkov na končatinách. Táto anomália sa prejavuje v najrôznejších variantách, môže postihnúť jedno alebo obidve končatiny, v extrémnom prípade môžu končatiny chýbať úplne. Podľa Robinsona spôsobuje túto vadu homozygotná zostava alel „br-br“.
Z množstva v rodených chýb v utváraní lebky si povieme len o skrátenej hornej čeľusti tzv. »brachygnatia superior«. Táto chyba, ktorá sa môže vyskytovať u všetkých plemien, vedie k úkazu známemu mnohým chovateľom označovanému ako „dlhé zuby alebo prerastanie hryzákov“. Chyba je spôsobená prítomnosťou recesivného alelického homozygotného páru „bg-bg“. V heterozygotnej zostave „Bg-bg“ sa vada neprejaví. Skrátením prerastajúcich zubov sa choroba pochopiteľne nevylieči. Ako u všetkých dedičných chorôb je jediným riešením len radikálna chovateľská selekcia, t.j. vyraďovanie postihnutých jedincov z chovu a to i tých, ktorí majú v genotype hetorozygotnú zostavu uvedených alel, i keď by inak išlo o zviera s fenotypom - zovnajškom maximálne zodpovedajúce štandardu.
Ďalší zvláštny typ poruchy bol pozorovaní doteraz len u krátkosrstých plemien. Mláďatá tohto plemena zostávajú zhruba holé až do veku 7 - 8 týždňov, potom im narastie srsť celkom normálne, je však jemne zvlnená. Tu sa však natíska otázka či nejde o jav, ktorý svojho času spôsobil vznik tzv. »astrachánových rexov«, ktoré sa objavili v nemeckom Lübeck v roku 1926.
Existuje tiež varianta, kedy majú postihnuté mláďatá celkom normálne osrstenie až do veku 4 týždňov. Potom však nasleduje rýchla strata osrstenia začínajúca na hlave, pokračuje v oblasti lopatiek a na celom chrbte, zadku a končiaca takmer holými králikmi. Len nos, konce končatín, ušníc a chvostíka zostávajú osrstené. Od 5. až 7. týždňa holé miesta znovu obrastajú, králik obnovuje normálnu srsť a všetky nasledujúce presrstenia prebiehajú u postihnutých králikoch celkom normálne, k nerozoznaniu od nepostihnutých súrodencov.
V ďalšej forme sa postihnuté mláďatá rodia nerozoznateľné od svojich nepostihnuteľných súrodencov. Zatiaľ čo tie sú vo veku 14 dní už normálne osrstené , postihnuté mláďatá zostávajú stále neosrstené, len na špičke nosa, na koncoch končatín a špičkách ušníc sa objavuje slabé osrstenie, chvostík zostáva trvalo neosrstený. V celkovom vývine postihnuté mláďatá silne zaostávajú za ostatnými a žiadne sa nedožilo viac ako 30dní.
V niektorých prípadoch sú postihnuté zvieratá s tvrdou alebo rohovitou kožou, takže ich hneď od súrodencov rozoznať. Silné pesíky môžu kožu „pretrhnúť“ a rastú, zatiaľ čo slabé podsadové chlpy to nezvládnu. I v tomto prípade musia byť postihnuté králiky v teple pokiaľ by sme ich chceli odchovať k jatočnému využitiu.
Pri narodení majú mlaďatá hladku a bledú kožu. Nasleduje rast dlhých pesíkových chlpov po celom povrchu tela, ale podsadové chlpy celkom chýbajú. Len špička nosu, konce končatín a chvosta sú normálne osrstené, a robí to dojem, akoby králiky na končatinách nosili rukavice. Tieto králiky nie sú pochopiteľne odolné proti zime, ale v teplom prostredí sa podarilo udržať až do veku 12 mesiacov a dočkať sa ich odchovov. Väčšina takýchto králikov však bola sterilná alebo pohlavne načisto nevyvinutá.
Vrodená chyba osrstenia (porucha v raste srsti) sa označuje ako tzv. »keratóza«. Literatúra uvádza množstvo jej príčin, prejavy ale tejto choroby sú ale podobné. Vo všetkých prípadoch ide o vrodené vady spôsobené homozygotnou alelou určitých recesívnych alel na rôznych lokusoch. O týchto poruchách písali napr. Nachtsheim, CastleSawin, Robinson a ďalší. Najčastejšími prejavmi chorôb srsti:
Tremor je ďalšia chorobami medzi chovateľmi známa »trasavka«. Táto choroba je spôsobená homozygotnou zostavou alel »tt« . Postihnuté zvieratá sa skoro po narodení trasú, toto trasenie sa s vekom králika zosiluje, zmierňuje sa len vtedy, keď sú zvieratá v absolútnom kľude. V priebehu 7. až 9. týždňa veku svaly končatín silno ochabnú. Od 3. mesiaca veku králik chradne a prestáva prijímať potravu.
Známejšou je epilepsia (padúcnica). Touto chorobou sú postihnuté len leucíny, t.j. celobiele králiky so svetlo modrými očami ( Vb, Hem, Rex bmo, Sa bmo, A bmo, Li bmo, prípadne príslušné zdrobnelé plemená králikov). Chovatelia túto chorobu poznajú hlavne u viedenských bielych. Vieme, že leucíny majú v genotype pár „xx“ a práve s ním je niekedy spojená alela pre epilepsiu „xe “. Pokiaľ sa táto alela vyskytuje v homozygotnej zostave „xe - xe“ u nositeľa tejto zostavy sa prejaví epilepsia.
Inou nervovou chorobou je tzv. »ataxi«, spôsobenou homozygotnou zostavou alel „ax-ax“ . Heterozygoty „Ax-ax“ sú však fenotypove normálni. Ide o poruchu pohybových schopností, ktorá sa prejaví medzi 3 a 4 mesiacom veku králika a počas 14 dňoch dochádza k jeho úhynu. Vrodené vady nervového systému reprezentuje choroba prezývaná »akrobat«, pozorovaná hlavne pri holandských králikoch. Pri normálnom pohybe sa zadná časť tela zdvihne a králik sa ďalej pohybuje len na predných končatinách, ako akrobat. Táto choroba je spôsobená homozygotnou zostavou recesívnych alel „ak-ak“. Existujú názory, že »akrobacia« je viazaná ešte na niektoré iné choroby.
Zákal oka, nazývaný »katarakt« alebo »star« ; ide o zákal spôsobený výskytom homozygotnej zostavy alel „kat-kat“ . Tento zákal sa prejaví najskôr vo veku 3 týždňov, rýchlo sa rozvíja a vo veku 9 týždňov je viditeľný na pohľad. Zvyčajne sú postyhnuté obidve oči.
K vrodenej chybe očí patrí tzv. hydrophthalmus, niekedy nazývaný aj »buphthalmus« spôsobený homozygotnou zostavou recesívnych alel „bu-bu“. Takto postihnuté zvieratá sú charakteristické chorobne vypuklým očami; nie však takou vypuklosťou oka, ako požadujeme u zdrobnených králikoch a baranov.
Rozhodujúcim u týchto vrodených a dedičných ochoreniach je skutočnosť, že sa proti ním dá bojovať jedine chovateľskou selekciou, pretože ich liečba nie je možná.
K článku som dospel po niekoľko ročnom posudzovaní. Občas sa stane, že ten „odvážnejší“ posudzovateľ vylúči králika pre niektorú vrodenú chybu králika. To by však nemal robiť lebo potom je z radov „odborníkov - posudzovateľov“ králikov označený za celkom neschopného posudzovateľa a často sa veru stáva, že posudzovateľ z toho dôvodu radšej toto prejde bez povšimnutia. Pre dôveryhodnosť týmto chovateľom podotýkam, že podklady o vrodených vadách králikov som čerpal z literatúry uznávaného, žiaľ pre nás chovateľov už odídeného ozajstného odborníka králikov ing. Jaroslava Fingerlanda.
Preoplodnenie – „superfetácia“. Superfetácia – označuje sa tak situácia, kedy sa v tele matky vyvíjajú plody rôzneho časového pripustenia samice. Môže k nej dôjsť ak samicu pripúšťame v dvoch časových obdobiach jej párenia. Najčastejšie vtedy, keď sa chce chovateľ za 5, 7 až 14 dní po pripustení chce presvedčiť, či je samica kotná a pripúšťa ju samcom skúšobne znova. U králikov môže občas dôjsť k tomu, že ak aj samica pri prvom párení zostala kotná, neodmietne samca pri skúšobnom pripúšťaní, a dôjde tak k druhému jej oplodneniu.V tele samice sa tak vyvíjajú plody dvojakého časového párenia - pripustenia. Zvyčajne sa pri prvom okotení narodí viac mláďat v usporiadanom hniezde, pri druhom kotení vrhne samica spravidla len jedno až tri mladé do menej samostatne upraveného hniezda. Mladé z tohto druhého hniezda bývajú často po narodení už mŕtve. Starostlivosť a výber králikov pred výstavnou sezónou.
Julian Sika, posudzovateľ králikov
Králiky začíname pripravovať na výstavu už niekoľko týždňov. Tú však králik bez chovateľa sám nedosiahne. Požiadavky, ktoré posudzovatelia okrem štandardných vlastností kladú na vystavené zviera, súvisia z jeho každodennou starostlivosťou o chovné zviera. Jedná sa o hmotnosť, tvar, kvalitu a čistoty srsti. Všetky stupne výstav sú pre chovateľa sviatkom a jeho chovateľskou vyspelosťou, ktorá sa musí prejaviť na vystavených králikoch. Na zvieratách sa prejaví aj to, do akej miery je chovateľ presným a prísnym posudzovateľom vlastného chovu a do akej miery vnikol do hĺbky chovateľskej problematiky králikov. Výsledok ocenenia je potom výsledkom odborných schopností chovateľa.
Králiky na výstavu musia mať tzv. výstavnú kondíciu teda, aby boli v každej chvíli spôsobilé pre posúdenie. Samotná príprava začína celkovou prehliadkou králika. V prvom rade si všimneme u neho srsť a celý zovňajšok, resp. exteriér a typ, u strakáčov kresbu. Prehmataním sa presvedčíme o správnom vývoji kostry, končatín, chvosta. Dôležitá je kontrola uší a pohlavných orgánov. Ošetrenie pazúrikov patrí k pravidelnej starostlivosti o králika; pri obmedzených pohybových možnostiach pazúriky totiž rýchlejšie prerastajú, sťažujú chôdzu a pri našľapovaní spôsobujú bolesť, bývajú aj príčinou otlakov a prešľapov hrudných končatín.
Králiky pred výstavnou sezónou dobre kŕmime, aby mali požadovanú hmotnosť, vzhľad a kondíciu. U mladých králikov sa podľa štandardu jednotlivých plemien požaduje hmotnosť podľa ich veku. Ak králik z akýchkoľvek príčin zaostal za predpísanou hmotnosťou, nehodí sa na výstavu a nepatrí ani do chovu. V tejto pozícií zvádzajú vystavovatelia veľký boj s poriadateľom výstavy alebo už posudzovateľom, pretože ani jeden vystavovateľ nechce pripustiť, že jeho králik má nižšiu hmotnosť, vždy je na vine váha poriadateľa výstavy. Na menších výstavách sa môže hmotnosť upraviť o 5%, väčších výstavách, kde králiky sú vystavené stresu a dlhej preprave je povolené posudzovateľom upraviť hmotnosť až o 10% naváženej hmotnosti. Nie je však dobré sa toto spoliehať lebo králik odoslaný z nižšou hmotnosťou cestou stratí ešte zo svojej hmotnosti a nepomôže žiadne jej zdvíhanie ani o 50%. Každú úpravu hmotnosti je posudzovateľ povinný poznamenať do rubriky hmotnosť bez toho, aby menil na hmotnosti zistenej a uvedenej v záhlaví oceňovacieho lístka, žial v posledných rokoch väčšina posudzovateľov od tohto upúšťa a výsledkom je sklamanie chovateľa, ktorý si kúpi králika aj podľa uvedenej hmotnosti na oceňovacom lístku. V tejto pozícii môže králik dosiahnuť 10 bodov.
Druhá pozícia zahŕňa pri posudzovaní päť podpozícií , je veľmi dôležitá a zaoberá sa tvarom tela. Jej bodový výsledok vo veľkej miere môže ovplyvniť chovateľ niekoľko týždňov pred výstavami. Preto je vhodné sa tejto pozícii venovať podrobnejšie. Pri posudzovaní telesných tvarov je žiadúce, aby jednotlivé časti tela tvorili harmonický celok. Zdravý králik sa vyznačuje pekne vyvinutým širokým a hlbokým hrudníkom, širokými prsami, pevným a svalnatým chrbtom. Zadná partia tela je pekne zaguľatená.
Za mierne chyby vzorník pripúšta mierne vyčnievajúce lopatky, mierne prehnutý chrbát, nábeh na zrazený alebo kolmý zadok alebo toľko diskutované mierne vystúpené pánvové kosti. Za neprípustné sa považuje: veľmi výstuplé lopatky, veľmi prehnutý chrbát, vyslovene kaprovitý chrbát a vyslovene zrazený alebo kolmý zadok.
Hrudné končatiny musia byť rovné, ich nášlap má byť tzv. mačací. Dĺžka a hrúbka končatín sú súčasťou pozície typ, ale majú byť hrubé – a u jednotlivých plemien v súľade zo štandardom. Za prípustné chyby považujeme mierny prešľap hrudných končatín, miere krivé hrudné končatiny, nábeh na kravský postoj panvových končatín. Z neprípustných chýb je to silný prešľap hrudných končatín, vyslovene krivé hrudné končatiny, vyslovene kravský postoj panvových končatín, sudový – do „O“ alebo vybočený – do „X“ postoj hrudných končatín, zlomený prst na ktorejkoľvek končatine, chýbajúci pazúrik s výnimkou 5. vnútorného pazúrika, zlomená alebo inak deformovaná končatina.
Typickým znakom samičiek stredných a veľkých plemien je lalok, ktorý sa vyvíja v čase dospelosti pod sánkou. Staršie vzorníky pripúšťali ale i súčasné zahraničné lalok súmerne vyvinutý a umiestnený v strede nad prsami. U samcov sa lalok nemá vyskytovať a pri posudzovaní sa považuje za neprípustnú chybu. Keďže okolo lalokov a tzv. voľnej koži u králikov je na výstavách vždy veľká polemika, podrobnejšie uvádzam popis z nášho vzorníka;
Koža má pružne ale pevne priliehať na všetkých častiach tela králika. Nemá nikde tvoriť riasy, záhyby alebo previsi;
za prípustné chyby sa považuje: voľnejšia koža na ktoromkoľvek mieste; pri samiciach veľkých a stredných plemien trocha šikmý ako i výraznejší lalok; pri samiciach malých plemien lalôčik; väčší oriešok samcov veľkých a stredných plemien;
za neprípustné chyby : veľmi voľná koža kdekoľvek na tele; dvojitý lalok; vyslovené šikmí lalok; u plemena zajac a všetkých zdrobnelých plemenách už lalôčik.
Vystavovatelia často podceňujú polohu chvosta, ktorý musí byť rovný, vztýčený, priľahlý k telu v smere chrbtice. Nie je nič zvláštne, keď sa stole objaví králik s veľmi malým alebo chýbajúcim chvostom. Mierne sa trestá chvost ťahavý, hravý, z časti nehybný (drôtený), ale rovný chvost. Za neprípustné sú chyby trvale a jednostranne nesený chvost, veľmi krátky alebo zlomený chvost, krivý, chybajúci alebo zhmoždený chvost s výnimkou drôteného. Skúsenejší chovateľ si v niektorých prípadoch pustí králika na zem a keď i v tomto prípade králik pri pobehnutí chvost nesie do boku považuje túto vadu za neprípustnú.
Pozornosť je treba venovať aj vonkajšiemu vzhľadu pohlavných orgánov, ktoré majú byť výrazné, nedeformované. Semenníky samcov majú priliehať k telu. Za prípustné chyby sa považujú mierne ovisnuté semenníky, tzv. ochablý miešok; z neprípustných chýb – chýbajúci semenník alebo semenníky, vyslovene vpadnuté semenníky – ochabnutý miešok, dvojpohlavnosť, akékoľvek ostatné deformácie alebo celková nevýraznosť vonkajších pohlavných orgánov.
Všeobecne rozlišujeme typ pretiahnutý, ktorý sa vyžaduje napr. u králika zajačitého, u ostatných plemenách je neprípustnou chybou. Opačným extrémom je lymfatický typ králikov napr. králik novozélandský biely, ktorý sa prejavuje až tzv. plazivým pohybom.
Podľa hlavy možno rozoznať pohlavie králika. Na výstavu dávame len také králiky, ktorých typ hlavy sa v ničom neodchyľuje od platného štandardu.. Všeobecne platí, že hlava samca je viac zaguľatená, so širokým čelom. Naproti tomu samička má užšiu a dlhšiu hlavu. Králiky s netypickou hlavou na výstavu nevyberáme. rovnaká u všetkých plemien.
Krk králika je krátky. Preto sa zdá, ako by hlava bola nasadená priamo na trupe. Tenký krk u králika je zlým znakom.
Ušnice jednotlivých plemien sú rozlične dlhé. U niektorých plemien sú požiadavkou dlhé ušnice, u iných krátke alebo ovisnuté. Preto si pri výbere králikov pred výstavou všímame aj ich dĺžku, či zodpovedá požiadavke štandardu.
Z prípustných chýb sú to: užší hrudník, slabšie končatiny, dlhší krk. Užšia a dlhšia hlava – pozor u bielych králikov sú hlava a ušnice zaradené samostatne v 5. pozícii. Málo zreteľný pohlavný výraz. Mierne rozložené ušnice, nábeh na klopenie jednej ušnice, široko nasadené ušnice, háčkujúce ušnice pri stredných a veľkých plemenách v teplom období konania výstav, mäkké končeky ušníc s miernymi záhybmi, málo zaoblené – špicaté ušnice.
Z neprípustných chýb v tejto pozícii považujeme: dlhú a úzku hlavu, šťučia hlava, chýbajúci pohlavný výraz samcov, vyslovene iný ako požadovaný typ králika u jednotlivých plemien podľa štandardu. Klopená ušnica, jednostranne nesené ušnice, ušnice posunuté na stred hlavy, vyslovene rozložené ušnice s uhlom viac ako 45º . U králikoch baranoch sú ušnice podkovito zavesené – ovisnuté a ich rozpätie je dané od štandardu plemena: anglický baran dĺžka cm62 a šírka 14 cm, francúzske barany 40 až 45 cm, malé barany 30 až 36 cm, zdrobnelé barany 22 až 28 cm, meissenský baran 38 až 42 cm. Veľké plemená králikov, ako BO majú ideálnu spodnu hranicu dĺžky ušníc 19 cm a viac, NoS 17 cm. Sredné plemená individuálne od 10,5 zvyčajne 13 cm. Malé plemená 9 až 10 cm. Zdrobnelé do 5,5 cm.
Ďalej si treba všimnúť aj lesk, hustotu srsti a jej farebné odtiene. Osobitnú pozornosť treba venovať takým plemenám, ktorým nepriaznivo vplývajú na kryciu farbu slnečné lúče a spôsobujú nahrdzavelosť srsti. Štruktúra srsti je pri každom plemene individuálna. Lesklá a dobre priliehajúca srsť po celom tele králika je znakom dobrého zdravotného stavu králika. Základné typy chlpov sú podsadové, prechodné - polopesíky a pesíky. Pri všetkých plemenách sa však srsť vyžaduje čo najhustejšia. Srsti prospieva jej občasné prečasanie hlavne v čase pĺznutia. Príliš jemné pesíky sú znakom aj nedostatočnej výživy, zlého zdravotného stavu, degenerácie. Hrubé pesíky pesíky svedčia o nedostatočne vyvinutej a riedkej podsade. Osinaté chlpy majú dreň len na konci a chránia kožu pred vnikaním vlhkosti. Podsadu tvoria kratšie, jemné a skučeravené chlpy, ktoré chránia telo pred prudkými tepelnými zmenami. Podľa hustoty podsady sa hodnotí kvalita srsti. Hustotu podsady posudzujeme podľa toho, ako sa správajú pesíky pri pohľadení srsti proti smeru. Podsada je tým hustejšia, čím pomalšie sa vracajú pesíky do pôvodnej polohy. Okrem toho hustotu podsady zisťujeme aj jej rozfúknutým na zadnej časti tela a podľa plochy dna nálevky súdime o jej hustote. Inak uhol rastu srsti je asi 30º až 35º.
Dĺžka srsti je u jednotlivých plemenách rôzna. U veľkých plemien (BO, FB, NoS) sa požaduje dĺžka srsti 3 až 4 cm. U stredných plemien 3 cm, zajačí 2,5 cm. Malé 2 až 2,5 cm, malé barany 3 cm. Zdrobnelé plemená 1,8 až 2 cm. Krátkosrsté plemená 1,8 až 2,1 cm, pesíky môžu presahovať podsadu o 1 mm, ale nesmú byť zvlnené alebo kučeravé, tzv. perziánová srsť. U malých rexov do hmotnosti 3,5 kg je dĺžka srsti 1,7 až 2,0 cm. Zdrobnelé rexi o hmotnosti do 1,5 kg majú dĺžku srsti 1,4 až 1,5 cm. Králik angora ma mať ideálnu dĺžku srsti asi 6 cm, nesmie byť riedka, splstnatelá alebo so sklonom tzv. vatovej srsti. Líščí králik má dĺžku srsti 4 až 7 cm, zdrobnelý líščí 3 až 5 cm. Plemeno zo zvláštnou štruktúrou srsti saténový králik 2,5 až 3 cm.
Za prípustné chyby sa považuje redšia, mäkšia , nepružná alebo príliš hrubá srsť, ale aj menšie odchýlky od stanovenej dĺžky srsti.
Z plemenných kritéri, ktoré sú u každého plemena individuálne a sú pod pozíciami 5 a 6 je dôsledné sa zamerať na rovnomernosť a sýtosť krycej farby a farbu podsady, požadovanú presnosť a rozloženie kresby. Medzifarbu, tieňovanie, znaky u kuních.
Je potrebné všímať si aj farbu očí a pazúrikov, ktorá nie je u každého plemena rovnaká. Napríklad biely pazúr u farebných králikov je náznakom holandskej strakatosti, čo sa u nich považuje za neprípustnú chybu a trestá sa výlukou, obdobne, ako i náznak skupiny bielych chlpov. Preto už aj vyššie vymenovaná chyba chýbajúci prst je výluka alebo holé miesto na koži (srsť môže byť vytrhnutá pre náznak bielych chlpov), nakoľko posudzovateľ nemôže zistiť či nejde zo strany vystavovateľa takéhoto králika o nečistý zámer.
Ďalším problémom je zo strany vystavovateľov, taktiež často diskutovaná problematika starostlivosť chovateľa a zdravie králika. Táto pozícia sa u nás netrestá zrážkou bodov, avšak má vplyv na udelenie čestných ocenení pre králika. Čo i len sebe menšia poznámka z nižšie uvedených chýb vylučuje králika na udelenie čestnej ceny i keby bol na prvý pohľad v danom plemene na výstave super šampión. I keď je králik na prvý pohľad pekný neznamená to, že mu už nemusíme venovať pred výstavou žiadnu pozornosť. Nedostatky v čistote zvierat síce nemajú vplyv na bodové hodnotenia. V iných štátoch a v ČR od 2003 a SR od 2009 je zavedená 7 pozícia s názvom „Starostlivosť a zdravie“. Je hodnotená celkove 5-timi bodmi. Preto mám dojem, že dosť chovateľov nevenovalo do tej doby viac pozornosti králikovi lebo si mysleli – „však posudzovateľ mu nemôže strhnúť body“.
K starostlivosti chovateľa teda patrí aj čistota a príprava králika.
Ušnice musia byť riadne vyčistené bez ušného mazu a príznakov svrabu. Rovnako musia byť vyčistené pohlavné kútiky a srsť zbavená rôznych prímesí, ako je nalepené bodliačie a pod. Pazúriky musia byť skrátené tak, aby ich dĺžka nepresahovala srsť, ale aby nedochádzalo k zraneniam či už posudzovateľov alebo garantov pri preberaní a nosení králikov. Pazúriky musia byť rovnako očistené a zbavené nalepenej podstielky a trusu. Pokiaľ je na králikovi vidieť nedostatočná starostlivosť chovateľa, nebude takéto zviera posúdené s poznámkou „ nepripravený na výstavu“. K čistote patrí i to, aby zvieratá neboli znečistené močom, nečistou podstieľkou, trusom a pod. Tento zistení stav sa prejaví pri hodnotení v 4., 5. a 6. pozícii ale hlavne v 7. pozícii - starostlivosť a zdravie.
Aj nezaujatie požadovaného postoja, ak to štandard plemena vyžaduje patrí k starostlivosti o králika napr. plemien zajačí, viedenský biely a pod. a potrestá sa zvyčajne zrážkou bodu v pozícii typ.
Deformácie spôsobené vonkajšími vplyvmi napr. natrhnuté ušnica, deformácia ušníc po očkovaní, skrátený chvost po zlomenine sa hodnotí poznámkou „ neklasifikovaný, chovu schopný“.
K starostlivosti patrí aj tetovanie. V čase výstavy musí byť tetovanie čitateľné, bez stôp po tetovacej farbe. Pokiaľ je tetovanie celkom nečitateľné a nedá sa zistiť ani jeho vek, králik sa neklasifikuje s poznámkou „nečitateľné tetovanie“, pokiaľ je králik inak v poriadku pripíše sa poznámka „po oprave tetovania chovu schopný“. Drobné chyby tetovania napr. prevrátené čísla, zámena ušníc, králik sa riadne posúdi z poznámkou uvedenej chyby. Pokiaľ posudzovateľ zistí, že hmotnosť podľa tetovanie v ľavej ušnici nezodpovedá veku králika, zviera neklasifikuje s poznámkou „tetovanie nezodpovedá veku králika“.
Teda ak sú na zvierati zistené také nedostatky, ktoré sťažujú jeho objektívne posúdenie (znečistené pohlavné kútiky, výrazne silné pĺznutie, dlhé pazúriky) platí, že zviera sa neklasifikuje - stačí aj jeden prípad z uvedených.
Aj zjavné príznaky choroby alebo podozrenia na chorobu musí posudzovateľ konštatovať a zaznamenať do odstavca oceňovacieho lístka. Zvlášť sa musia sledovať počas posúdenia chorobám nákazlivým chorobám dedičným. Od posudzovateľa nemožno požadovať stanovenie presnej diagnózy, toto je záležitosť veterinárneho lekára.
Všeobecne však platí:
Mierne slziace oko – zviera klasifikuje; silne slziace oko alebo oči – neklasifikovaný; ušný svrab – neklasifikovaný; zistený cudzopasníci – neklasifikovaný; nádcha alebo podozrenie na ňu – neklasifikovať, zviera je povinný na upozornenie posudzovateľa poriadateľ odstrániť do karantény; plynatosť (nadutie - tympania) – neklasifikovaný; porucha nervového systému – výluka; rybie oko – výluka; vpadnuté oko – výluka; chorobne vypuklé oko – výluka; zdurenie pohlavie (event. syfilis) – neklasifikovaný; akékoľvek otvorené rany – neklasifikovaný; akékoľvek zdeformovanie kostry – výluka; prerastenie zubov – výluka; abcesy – neklasifikovaný; opuch (event. príznak myxomatózy) – odstránenie z výstavy; katar predných ciest dýchacích – neklasifikovaný; otlaky otvorené – výluka; otlaky neotvorené – neklasifikovaný; obojpohlavnosť – výluka; chýbajúce semenníky alebo miešok – výluka; rozštep penisu – výluka; výrazne padnuté semenníky – výluka; deformácia pohlavných orgánov – výluka.
Na králiky musíme myslieť aj pri preprave na výstavy a ich veterinárnemu vyšetreniu na základe, ktorého nám vystaví veterinárny lekár potvrdenie potrebné k preukázaniu zdravotného stavu pri odovzdávaní zvierat poriadateľovi výstavy. Potrebným doplnkom prenosky je priestor na umiestnenie rodokmeňov od predajných králikov, ako i spätné zaslanie oceňovacieho lístka. V súčasnosti je preprava králikov na veľké výstavy pre dlhé vzdialenosti problematická. Vystavovateľ je odkázaný na individuálny alebo hromadný odvoz organizáciami. Pri hromadnom dovoze králikov je potrebné prepravky označiť číslom výstavnej klietky a prehľadným menným zoznamom vystavovateľov. Veľmi dôležité je im počas prepravy zabezpečiť dostatok vzduchu tak, aby sme ich nevystavili prievanu, podchladeniu alebo prehriatiu. Je samozrejmé, že prepravky musia byť ľahké, vzdušné s nepriepustným dnom. Veľkosť prepraviek záleží od veľkosti prepravovaných plemien.
Ak teda chceme s králikmi na výstave obstáť v početnej konkurencii, musíme ich príprave venovať patričnú pozornosť. Dnes sú už mnohí chovatelia dostatočne oboznámený zo štandardom králikov, ktoré chovajú, čo im umožňuje kvalitný výber na výstavy.
Liek zo slnečnicového oleja do vody.
2 l slnečnicového oleja
1 kg cesnaku – nakrájaný, pomletý Môžusa pridať 2 nakrájané cibule Naložiť do pohára, 1 mesiac nechať na slnku vyluhovať. Po mesiaci zliať do flaše. Prevencia u králikov: Odčervenie, dezinfekcia tráviaceho traktu, kokcidióza. Použitie: Králiky, holuby, hydina, exoty. Dávkovanie: Na 1 liter vody /1 až 2 kvapky, na 5 litrov vody/ 3 až 5 kvapiek –preventívne 1 až 2 krát do mesiaca. Pri príznakoch denne l týždeň v takom množstve, aby to králiky vypili.
Rastliny, ktoré spôsobujú problémy pri skrmovaní králikom.
V období, keď väčšina chovateľov prechádza na zelené krmivo je veľmi nebezpečné s ním aj skrmovanie jedovatých rastlín, ktoré sa v mieste zberu vyskytnú. Králik chovaní v zajatí stratil prirodzení výberový pud a sám nerozozná jedovaté rastliny. Menej skúsený chovateľ si pri kosení krmiva na zeleno neskontroluje porast a problémy sú potom v jeho chove nedozierne. Niektoré rastliny po usušení strácajú svoju jedovatosť. Koľkokrát sa chovateľ posťažuje, že králiky mu uhynuli po dlhšom čase so z krmovania na zeleno a pritom si neuvedomí, že pravou príčinou úhynu môže byť otrava králikov týmito jedovatými rastlinami či burinami. Pretože už dlhú dobu som nezaznamenal žiadny článok o týchto jedovatých rastlinách uvádzam tieto v nasledovnom popise tak, ako ich popísal profesor K. Kostroň a dodal som aj ich najčastejší výskyt. Fotografie a kresby týchto rastlín a burín nájdeme v atlase rastlín.
|
