Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
aktualizováno: 13.02.2017 11:53:44 

Všetko o čistokrvných králikoch a iné inform

Plášťová kresba u králikov
Baranovitý strakáči ;
boli známi už v druhej polovici 19. stor., zvlášt na prelome 19. a 20. stor. Okolo roku 1910 boli predovšetkým rozšírení v Nemecku. požiadavky na kresbu sa v priebehu rokov menili a to od presnej kresby zodpovedajúcej kresbe nemeckých strakáčov cez kresbu neurčitú až po súčasnú požadovanú plnú plášťovú kresbu. Vo všetkých časových obdobiach chovatelia používali u baranovitých strakáčov i celofarebné zvieratá , tzv. kominárov a to hlavne vtedy, keď bolo treba dosiahnuť plnšej kresby, dokonalejšieho plášta, prípadne vylepšiť plášť potrhaný, nesymetrický.
 Je známe, že krátko po roku 1900 vyšľachtiľ chovateľ Rohr z nemeckého mesta Chemnitz /Saská Kamenica/ baranovitého králika s holandskou kresbou. Tieto králiky dostali vtedy názov »Rohr’sche Widder« /Rohrovi barani./.  Až do jeho smrti tieto králiky bolo vídať na väčších výstavách, neskoršie sa celkom vytratili. V kresbe boli veľmi vydarené, horšie boli v type. Nie je vylúčené, že niektoré z týchto Rohrových baranov boli toho času prikrížené i s baranmi s plášťovou kresbou. Tak sa asi stalo, že niektorí autori pripusujú tvorbu plášťovej kresby i recesívním alelam na lokusu «S». Možno i preto, že plášť pokrýval v mnohých prípadoch predovšetkým zadnú partiu tela a na prevažne sfarbenej hlave sa často vyskytovala lysinka. Tento názor prevládal po roku 1900.
  Prekvapuje však správa, ktorú publikoval chovateľ Knillmann v nemeckom DKZ v roku 1944, že v jeho v chove malých baranov strakáčov žltých ide o kombináciu vloh anglickej a holandskej strakatosti. Knillmann bol toho názoru, že jeho žltý malý barani strakáči majú v genotype vlohy anglickej a holandskej strakatosti . Svoj názor dokladá tým, že po spojení dvoch kominárov, narodených po rodičoch s plášťovou kresbou, neboli v potomstvu len samí kominári, ale aj mláďatá »mlynári» a celkom biele. Vysvetlenie je však takéto:
  Biela mláďatá, pokiaľ to boli albíni, nasvedčuje utajenému albinizmu, u rodičov, mlynári skutočne prezrádzajú prítomnosť recesívnych alel zo série na lokuse  «S». Kevy však plášťovú kresbu baranov a meklenburských strakáčov podmieňovala prítomnosť alelických
párov »Kk «  i  » s s « , tak by museli platiťnasledújúce skutočnosti:
1.      Spojenie celofarebných králikov zo strakáčmi by muselo dávať len celofarebné zvierata, ktoré by vykazovali prinajlepšom nejaký biely pazúr, bielu skupinku prípadne lysinku.
2.      Spojenie dvoch strakáčov by nedalo celofarebné zvieratá.
3.      U strakáčov divoko sfarbených by sa na zadnej parti brucha musel objavovať aspom náznak namodralej alebo našedlej podsady.
4.      Pri spojení plášťových strakáčov so strakáčmi klasickými, napr. NoS by sa musela vo vrhoch objavovať i mláďatá odpovedajúce kresbe viac menej hototským králikom, a to kvôli známej interakcii alel  »Kk « a » s s «.
  Vzhľadom k tomu, že sa o takýchto výsledkoch v žiadnej literatúre nenašla zmienka, ani od žiadnych chovateľov sme o takýchto pozorovaniach v praxi nepočuli, treba urobiť záver, že plášťová kresba u baranov má genetický charakter anglickej strakatosti a je podmienená prítomnosťou alelického páru »Kk « v genotypu, za spoluúčasti modifikačných alel . Teda s holandskou strakatosťou nemá nič spoločného.  Prípadné iné skúsenosti možno vysvetliť prítomnosťou nežiadúcich alel v genotype rodičov.
 
 Výpis zo 7.8.2002 o meklenburskom králikovi publikovaní v časopise chovateľ.
 
  Najväčšou zvláštnosťou strakošov je však ich plášťová kresba. Hlava je takmer sfarbená, celé majú byť sfarbené ušnice a nosnia partia, na čele má byť zreteľná biela lysinka alebo škvrna. Škránová obruba a spodný pysk môžu byť biele. Telo je prevažne sfarbené od zátylku až po chvost a boky. Prsia, brucho, hrudné a pánvové končatiny majú byť biele. Plášťová kresba má byť symetrická.
   V kresbe nemajú byť tieto chyby : biele škvrny v hornej polovici ušníc, celkom biele ušnice alebo nosná partia, jednofarebná hlava, zreteľný náznak úhoru, takmer biele boky, narušený alebo prerušovaný plášť, náznak kresby klasických strakošov (NoS,ČS) - tieto chyby sú výlukové. Biele škvrny v zátylku a na lopatkách sú prípustnou chybou.
  Farba kresby je podľa farebných rázov čierna ( ako Al ), modrá ( ako Vm ), červená ( ako Nč ), madagaskarová (mad) bez bielych chĺpkov, sýta, lesklá. Základná farba je čisto biela. Farba očí je hnedá, pazúriky sú biele. Taktiež farba podsady je ako u východzích farebných rázoch.
  Do bývalého Československa boli dovezené v r. 1987 chovateľmi ing. J. Blokešom a     L. Kudlíkom meklenburské strakáče. V roku 1989 sa ing. Blokešovi v regeneračnom chove na rozšírenie chovnej základne za pomoci králikov Vč podarilo udržať typ a robustní telesný rámec, zhoršila sa mu však kresba. Prevažne bielo sfarbená zostávala zátylková oblasť, častejšie sa vyskytovali aj biele škvrny v kresbe. Toto spomínal aj R. Wulf pri použití jednofarebných plemien v regenerácii tohto plemena. V F2 a F3 generáciách sa však kresba viac menej ustálila.
  Chov králikov s plášťovou kresbou nie je však taký jednoduchý, plášťová kresba je veľmi problematická. Z odchovaných mláďat len
asi 10 - 20 % vyhovuje požiadavkám štandardu. Rovnako ako u ostatných strakošov s anglickou kresbou sa pri párení oboch rodičov - strakošov vyskytne 50 % mláďat strakošov, 25 % bielych tzv. mlynárov a 25 % plnofarebných homozygotných mláďat tzv. kominárov. Preto je vhodné párit jednoho rodiča strakoša a druhého plnofarebného homozygota ( kominára ), kde je pomer mláďat vo vrhu 50 % strakošov a 50 % plnofarebných jedincov. Nemáme tak vo vrhu 25 % mlynárov, ktorý nie sú životaschopný.
  Na záver tohoto príspevku by bolo dobré využiť zákon genetiky ale hlavne skúsenosti chovateľov  z plášťovou kresbou. Pri výbere a zaraďovaní jedincov do chovu je vhodné využiť takúto selekciu:
  1. U jedincov, kde je len nepatrný náznak holandskej strakatosti - vyradiť z chovu.
  2. Pokiaľ sa objavia ohraničené pigmentované škvrny na bruchu   postupujeme opatrne, v chove ich vyskúšame a podľa toho sa zariadime. Farebné škvrny na bradavkách tolerujeme. U červených eventuálne sfarbenie brucha nie je prípustnou ani neprípustnou vadou a preto pri posudzovaní králik nemôže byť trestaný.
  3. Jedince s bielou ohraničenou škvrnou na ušniciach, chvoste alebo špičke nosu - vyradiť.
  4. Jedince s pigmentovanými pazúrikmi - vyradiť
  5. Slabšie typy v chove radšej hneď na začiatku vyradíme i keď králik má peknú kresbu Skúsení chovatelia vedia, že typ ide nielen s farbou ale i s kresbou.
  6. Krížením králikov s plášťovou kresbou so zvieratami jednofarebných plemien môžu vzniknúť v F1 generácii síce zvieratá s veľmi dobrou stavbou tela a kvalitnou srstou, ale v nosnej partii sa objavujú väčšie biele škvrny, také zvieratá nemajú v šľachtení žiadne miesto.
  Súčasný vzorník z roku 2009 ale i z roku 1995 má jasné požiadavky na plášťovú kresbu, ktorá je u všetkých plemien teda aj u baranovitých králikov. Pre porovnanie uvádzame popis plášťovej kresby nášho a nemeckého vzorníka z roku 1977, ktorá je preložená z plemena meklenburského strakáča.
Kresba .
SK :   Kresba sa skladá z plášťa - čo je plnofarebne zafarbený chrbát, začínajúci zátylkom až ku koreňu chvosta. Taktiež boky a vrchná strana chvosta sú plnofarebné.
Ušnice a nosné časti sú tiež zafarbené. Sánková obruba a spodná časť sánky môžu byť biele, sfarbenie spodnej časti sánky nie je chybou.
Biela lysinka alebo malá škvrna (zrkadlo) na čele sú prednosťou.
Prsia a hrudné končatiny sú celé biele, prevažne biele sú aj pánvové končatiny a brucho. Kresba je symetrická.
D :   Toto plemeno má tzv. plášťovú (kabátovú) kresbu. Trup je zakrytý plášťovou kresbou od záhlavia až po zadnú časť. Biele východiskové body v zátylku a v oblasti a tak isto biele škvrny u koreňa chvosta a vrchu chvosta ostanú bez povšimnutia.
Hlava má prevažne kresbovú farbu. V strede čelnej časti by mala byť biela škvrna. O niečo širšia čelná škvrna , biele škvrny a biele výbežky v oblasti tej istej, ako i neexistujúca biela škvrna ostanú bez povšimnutia. Olemovanie sánky, ako i dolnej sánky by malo byť biele , avšak sfarbená dolná sánka nie je chyba. Ušnice sú úplne zakryté s kresbovou farbou.
Prsia a hrudné končatiny majú byť úplne biele. Zadné končatiny a spodok brucha sú zvyčajne biele.
Prípustné chyby:
 SK : Biele škvrny na polovici ušníc bližšie ku koreňu ušníc, na nosnej časti v zátylku, na lopatkách, na zadku, na povrchu chvosta, na bokoch, biely rozštep pysku, nepravidelný motýlik, očné krúžky a sánkové škvrny. Pigmentované škvrny na prsiach a hrudných končatinách, menšia symetria plášťa.
D : Nerovnomerná plášťová kresba. Biele škvrny v oblasti ušníc, ako aj škvrny na pysku. Farebné škvrny na prsiach.
 
 
Neprípustné chyby:
SK : Veľké odchýlky od požadovaného plášťa a kresby (výluka). Biele škvrny na polovici ušníc vzdialenejšie od koreňa ušníc (výluka), biela nosná oblasť (výluka), jednofarebná hlava (výluka), prevládajúca biela farba v kresbe (výluka), viditeľný úhor alebo jeho časť (výluka).
D : Celofarebná hlava. Výrazné prevládanie bielej farby na vrchu hlavy alebo celej hlave. Silne jednostranná alebo neúplná plášťová kresba. Biele škvrny v uzavretom plášti.
 
FARBA a PODSADA.
 
SK :    Farba plášťa v kresbe; farba podsady a farba očí zodpovedá východiskovým plemenám.
Pazúriky sú pri všetkých farebných rázoch strakáčov biele.
D :    ako SK
Prípustné chyby:
SK : Častejšie ojedinelé biele chĺpky v kresbe, zvlášť na leme ušníc. Žltkastá biela farba.Pigmentované pazúriky.
D :     Biele chĺpky v kresbových znakoch, náznak tmavších pazúrov.
 
Neprípustné vady:
SK : Silno znečistená základná biela farba (neklasifikovaný), plášťová kresba silne premiešaná
bielymi chlpami (výluka), silná hrdza na plášti (neklas.), podsada v kresbovej časti silne prestúpená bielymi chlpami (výluka). Nezodpovedajúca farba podsady v plášťovej kresbe u jednotlivých farebných rázoch (výluka), Iná farba očí než hnedá (výluka)
D :  Zhodné s naším štandardom.
 
V príspevku som čerpali  zo starších ročníkov časopisov chovateľ; publikácie ing. Fingerlanda.
 
TOPlist